Erb

Obec Sekule

web: http://www.obecsekule.sk
Dátum tlače: 12.11.2019

O obci » História obce

História obce

Najstaršie osídlenie Sekulskej pláňavy

Historické fotoNa rozhraní dvoch podoblastí Borskej nížiny - Záhorských pláňav a Dolnomoravskej nivy sa nachádza vyvýšenina, ktorú v Zemepise okresu bratislavského a malackého z roku 1935 J.Hromádka uvádza pod názvom Sekulská pláňava. Rozkladá sa medzi aluviálnou nivou Myjavy a údolím potoka Lakšáru. Na západnom okraji Sekúl klesá k alúviu Moravy, ktoré je široké a tvorí dôležitú časť hospodárskej základne jeho obcí. Pláňava poskytuje životný priestor pre Moravský Svätý Ján, Sekule, Borský Svätý Jur a Kuklov, štyri pomerne velké obce. Ich husté zoskupenie poukazuje na priaznivé životné podmienky umožňujúce takéto nahromadenie. Založené boli na úrodnej pôde, ktorá dala základ pokočilému poľnohospodárstvu. Západnú časť takto vymedzenej oblasti beriem ako predmet záujmu uvedeného príspevku. Pri tak tesnej blízkosti obcí, najmä v prípade Sekúl a Moravského Svätého Jána možno najstaršie osídlenie rozčleňovať do chotárov jednotlivých obcí len na základe nového administratívneho členenia. V minulosti, ktorú dokladáme archeologickými nálezmi však takéto delenie nie je doložiteľné a môžeme ho brať ako jeden celok.
Chotár obce má rovinný charakter a tvoria ho treťohorné íly a piesky, nánosy štvrtohorných riečnych uloženín a viatych pieskov. Územie poskytovalo priaznivé životné podmienky pre život už od mladšej doby kamennej. Osídlenie sa koncentrovalo na vyvýšené piesočné duny, ktoré chránili sídliská pred záplavami, a preto sa tu nachádzajú viacnásobné stopy pobytu človeka v rôzhych obdobiach. Archeologické bádanie v tejto oblasti sa sústredilo na slovanské lokality, ktoré však neboli komplexne preskúmané. Nálezy z obdobia praveku pochádzajú vo väčšine prípadov z prieskumov a zberov a tvoria menšiu časť celkového súboru dokladov najstaršieho osídlenia. Tento stav zodpovedá súčasnému bádaniu, v budúcnosti nie sú vylúčené ďalšie objavy. Takmer všetky praveké lokality zistil začiatkom tridsiatych rokov pri svojich prieskumoch Štefan Janšák a publikoval ich i s podrobným opisom stavu počas objavenia. Jednou z publikovaných lokalít je sídlisko Na Hrúdoch. Píše o ňom: "Prirodzenú bezpečnosť sotva si možno predstaviť lepšiu, než akú má toto sídlište. Kdo sa chce k nemu dostať od Svätých Jánov, teda s pevnej zeme, musí prekročiť viacerými mostami niekoľko vedľajších ramien a cez celú dobu ročnú vlhkých močiarov. Tieže močiare rozprestierajú sa nesčíselnými meandrami i na severe a juhu. Na západe je zasa hlavné rameno rieky Moravy. Značná výška duny, nedostupná ani najvyššej vode a pri tom úplne neprístupné okolie, robia z nej sídlište prvej kvality" /Janšák 1930,14/.
Stopy pobytu neolitického človeka tu predstavujú nálezy kamenných štiepaných nástrojov z rohovca rôznych fariebm medzi nimi škrabadlá, jadrá a úštepy vzniknuté pri výrobe. Neskôr bola táto poloha využitá v slovanskom období a našli sa i stredoveké črepy. Ďalšie neolitické štiepané nástroje s trecím kameňom z kremencového pieskovca našiel severozápadne od majera Dlhé Lúky v svätojánskom chotári /Janšák 1930,15/. Posledný nález z tohoto obdobia - neolitický kamenný brúsený klin, bol v roku 1937 zakúpený do zbierok SNM v Bratislave.
Kontinuita osídlenia nebola prerušená ani počas doby bronzovej. Z jej raných fáz poznáme bližšie nelokalizovaný nález džbánku únetickej kultúry zo staršej doby bronzovej, uvedený v katalógu Mestského múzea v Bratislave z Moravského Svätého Jána. Bohatšie zastúpené sú neskoršie vývojové etapy doby bronzovej. Piesočná duna nazývaná Malá Písečná bola pre svoju výhodnú polohu využívaná taktiež niekoľkonásobne. Pri stavbe hrádze na brehu Moravy našli robotníci popolnicu, ktorá patrí ku kultúre, pôvodne označovanej ako keramika zvisle prstami brázdená a dnes ako velatická kultúra mladšej doby bronzovej. Prieskumom pracovníkov Slovenského národného múzea z Bratislavy tu bolo zistené ploché žiarové pohrebisko ľudu tejto kultúry. Medzi ojedinelé nálezy patrí bronzová kopija, uložená v zbierkách Slovenského národného múzea v Bratislave. V roku 1958 ju našiel na pozemkoch roľníckeho družstva v polohe Účky u kríža M.Masaryk. Kopija má listovitý, v strede zosilnený hrot. Patrí do horizontu Kopčany velatickej kultúry /Paulík 1972,13/.
Útočište sídlisku ľudí keltského kmeňa z doby laténskej poskytla piesková vyvýšenina pri majeri Dlhé Lúky, čo dokladajú črepy s veľkým obsahom tuhy /Janšák 1930,14/.
V známom depote z Moravského Svätého Jána spolu so staroslovanskými pamiatkami, ktorým sa budeme venovať neskôr, sa našla i bronzová rímská minca, centemionalis Constantinus I., datovaná do rokov 306-307. Tento nález však nemôžno brať ako doklad osídlenia v dobe rímskej, nakoľko pred uložením do depotu mohla byť minca získaná mimo katastru obce. Dva kilometre na severozápad od majera Dlhé Lúky našiel Štefan Janšák črepy na kruhu vyrobených nádob z doby rímskej, ktoré prirovnáva nálezom z Leányváru a zo Stupavy" /Janšák 1930,15/. Ak by sme tu v budúcnosti získali ďalšie nálezy, mohla by sa potvrdiť existencia germánského sídliska z doby rímskej.

Slovanské obdobie

Jadro slovanského osídlenia na Záhorí sa tiahlo pozdĺž rieky Moravy a jej prítokov a práve oblasť Pomoravia je pokladaná za kryštalizačné centrum vývoja slovanskej spoločnosti v našom prostredí. Oblasť Moravského Svätého Jána a Sekúl so svojimi významnými nálezmi patrila k jeho dôležitým článkom. Doposiaľ poznáme z tohoto územia 6 nálezísk, dve z obdobia predveľkomoravského, štyri veľkomoravské a mladšie. Pobne ako v predchádzajúcich obdobiach, v inundačnom pásme bezprostredne pri Morave obsadzovali naši predkovia výhradne vyvýšené polohy pieskových dún. Potvrdzuje to i prvá lokalita zo staršieho vývojového stupňa slovanského obdobia.
Blízo Moravy sa na pieskovej dune Borová v roku 1946 pri zemných prácach /kopaní korienkov na kefy/ zistilo žiarové pohrebisko z prelomu 7. a 8. storočia. Šesť žiarových hrobov vykopali miestni občania, 2 hroby boli preskúmané pod vedením Dr. Ľudmily Kraskovskej zo Slovenského národného múzea v Bratislave. Celkovo sa na tejto pre datovanie dôležitej staroslovanskej lokalite bezpečne zistilo a zachránilo 8 hrobových celkov. Obsah žiarových hrobov, ktoré odkryli robotníci pred výskumom, odovzdal F.Černý. Zachovalo sa spolu 8 popolníc so zvyškami prepálených kostičiek bez ďalších hrobových prídavkov. Podľa výzdoby a technológie výroby patrie nádoby do dvoch skupín: k pražskému typu zaraďujeme hrnce bez výzdoby, robené v ruke. Nádoby podunajského typu už boli obtáčané na kruhu a zdobené rytými vlnicami, čiarami a vpichmi. Na základe malého počtu hrobov Dr.Ľudmila Kraskovská usúdila, že pohrebisko slúžilo svojmu účelu len krátku dobu a datovala toto pochovávanie do 1.polovice 8.storočia /Kraskovská 1947/48, 116-119/.
Ďalšia kolekcia nálezov z tejto polohy pochádza zo zberov M.Mišíka, ktorý ju v roku 1947 daroval do zbierok Slovenského národného múzea v Martine. Pozistáva z črepového materiálu prevažne z predveľkomoravského obdobia /Budinský-Krička 1948,278/.

Hromadný nález

V roku 1953 prišlo pri regulačných prácach na ľavom brehu Moravy v polohe Malá Písečná k najznámejšiemu objavu z Moravského Svätého Jána. V hĺbke 40-50cm bol zistený hromadný nález železných a bronzových predmetov, ktoré boli uložené v železnom kotlíku a prikryté zlomkami ďalšieho železného kotlíka. Celkovo obsahoval 30 kusov železných a 10 kusov bronzových predmetov, ktoré boli datované na koniec 8.storočia. Rozdeliť ich môžeme do niekoľkých skupín: poľnohospodárske náradie, remeselnícke nástroje. jazdecká výstroj a zbrane, bronzové predmety a iné.
Železný kotlík s vodorovne vyhnutým okrajom a mnohonásobne reparovaným dnom a stenami rôzne prinitovanými kúskami plechu /v.13,0cm, priemer dna 22,5cm, priemer ústia 24,0cm/ chránil ostatné predmety depotu pred poškodením. V primárnej funkcii slúžil ako predmet dennej potreby. Možno predpokladať, že kovové nádoby nahrádzali hlinený riad pri pohyblivom spôsobe života niektorých častí obyvateľstva.
Medzi uloženými predmetmi sa nachádzali 2 sekerky s rozšírenou čepeľou /dlhé 13,5 a 13,7cm/. Sekery mávali funkciu nástrojov a zbraní, nie vždy je možné bez problémov určiť, ktorú funkciu daný exemplár plnil. Typickým predstaviteľom bojových sekier je tzv. bradatica. V predveľkomoravských depotoch najčastejšie zastúpená býva úzka sekera a sekera širočina, ktorá je vo väčšej miere nástroj ako zbraň. Okrem použitia pri tesárskych prácach sa uplatňovala i pri vysekávaní porastov za účelom získania novej pôdy.
Ďalšiu časť depotu predstavujú časti jazdeckého výstroja, svedčiace o význame jazdy v danom období. Jazdecký strmeň s mierne klenutým stúpadlom, poškodený, po bokoch s vyrezávaným ornamentom, /vysoký 15,8cm/ a druhý kus vysoký 19,3cm. Dvojdielne zubadlo so slučkovitým ukončením, do ktorého sú na každej strane navlečené koncové krúžky, a dve časti zubadla - dvojdielna spojnica s krúžkami a rovná postranica. Posledná kopija so širokým plochým listom a rozšírenú tuľajkou, zdobenou priečnymi ryhami /dĺžka 23,1cm/.
Najväčšiu časť nálezu tvorilo poľnohospodárske náradie: motyka klčovnica s oblúkovitými lalokmi /dĺžka 20,4cm/ sa používala pri okopávaní a úprave novozískanej pôdy, mohla byť využité i pri opracúvaní dreva, napr. na povrchovú úpravu trámov ako teslica. Odlišnosť pre jednotlivé funkcie spočíval v špeciálnej úprave ostria. Železné okutie dreveného rýla a lopaty, ktoré sa používali na prácu v záhrade, sadoch a vinohradoch. Dva kusy /široké 13,4 a 13,2cm/ oblúkovitého a podkovovitého tvaru patria k doposiaľ ojedinelým nálezom.
Symetrická radlica /vysoká 10,2cm/ dokladá jednoduchý typ radla, tzv. plazové radlo, ktorým sa vykonávala len plytká povrchová orba.
Dva motyčkovité nástroje, otky, boli používané pri poľnohospodárskych prácach, spracúvaní dreva a na ošetrenie konských kopýt /dĺžka 13,5cm, 10,2cm/.
Tri vinohradnícke nože /dlhé 28,4cm, 20,4cm a 22,4cm/ majú oblúkovité čepele s výstupkom tzv. securis na nezaostrenej strane čepele. Dokladajú pestovanie vinnej révy v tejto oblasti už u starých Slovanov.
Menej zastúpené sú remeselnícke nástroje: lyžicový vrták /dĺžka 21cm/ nepriamo dokladajúci obrábanie dreva, kladivo s jedným ramenom vykovaným ako obuch /dĺžka 15,6cm/ a druhé oblúkovite rozšírené pri násade so zúženými ramenami /dĺžka 10cm/.
Ako doklad súkromného vlastníctva slúži hákovitý kľúč, ktorý má rukoväť ukončenú očkom so závesným krúžkom /dĺžka 17,2cm/. Výpočet predmetov dopĺňa reťaz, esovite tvarovaný hák, rukoväť, 3 kruhy s rôznymi priemermi a okutie nábojov kolies voza. Predmety pochádzajú z domácich dielní.
Materiálom i pôvodom sa odlišuje skupina bronzových predmetov, ktoré sú dokladom obchodných stykov, pretože ich vyrobili v prostredí avarsko-slovanskom.
Súpravu tvorili dve liate nákončia jazykovitého tvaru zdobené motívom esovitého úponku, po okraji lemovaným vlnovkou, v rohoch s prevŕtanými otvormi /dĺžka 9,5cm/. Dve menšie pásové kovania jazykovitého tvaru zdobené esovitou úponkou a štyri ďalšie súčasti pásovej garnitúry. Okrem nich sa medzi bronzovými výrobkami našlo i zrkadlo v tvare kruhu s výčnelkom, zdobené z vonkajšej strany plastickým krížom /priemer 5,9cm/, fragment kotúčovej plechovej ozdoby s nitom v strede a zahnutá tyčinka kruhového prierezu. Depot bol v odbornej literatúre opísaný Jánom Eisnerom v roku 1941 /Eisner 1941, 153-171/, no najznámejšie liate bronzové nákončie z depotu s postavou sokolníka bolo publikované až v roku 1970 /Klanica 1970, 426/. Vyobrazuje muža, ktorý natiahnutou rukou vypůšťa sokola. Oblečený je do košele stiahnutej pod krkom, v páse podkasanej a zastrčenej do riasených nohavíc alebo sukne. Obuté má mäkké čižmy. Vlasy má okolo hlavy upevnené remienkom a zachytené zrejme sieťkou. Podobný účes je známy zo zobrazení na viacerých nálezoch v strednom Podunajsku. Celkový charakter úpravy nezodpovedal slovanským zvyklostiam a svedčí o cudzom pôvode. Depot je uložený v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.
Pri sledovaní predveľkomoravských hromadných nálezov vidíme ich koncentráciu v Pomoraví, ktoré patrilo k pomerne husto osídleným oblastiam. Názory na príčinu ukladania depotov sa medzi odborníkmi odlišujú, mohlo mať význam kultový, pretože väčšina zo zistených depotov pochádza z predkresťanského obdobia v 7.-9. storočí. Pravdepodobný je pri uložení na zvláštnych miestach, kde mohli slúžiť ako obeť. V závislosti od nálezových okolností rozlišujeme rodinné poklady, sklady kováčov, či obchodníkov, ktoré bývali ukladané v nepokojných dobách. Depot z Moravského Svätého Jána bol uložený v kotlíku, ktorý mal ochrániť obsah a určený bol pravdepodobne pre obchod. Prevaha poľnohospodárskeho náradia v depote poukazuje na zameranie obyvateľstva a zároveň nám nástroje dokumentujú dosiahnutý stupeň v technologických postupoch obrábania pôdy. Samotné predmety svojím vyhotovením slúžia k poznaniu vyspelosti kováčskeho remesla.
Pri ťažbe piesku na tej istej vyvýšenine /Malej Písečnej/ v roku 1935 zistili robotníci 19 kostrových hrobov. Zachránené nálezy darovalo Dolnomoravské slovenské vodné družstvo Slovenskému národnému múzeu v Bratislave a publikovala ich Dr.Ľudmila Kraskovská. Na pohrebisku sa pochovávalo na rozhraní 9. a 10.storočia. Najzaujímavejší obsah mal hrob č.1: železnú sekeru, nôž, ocielku, dve strelky, dva klincovité nástroje, kamenný brúsik a 4 kamenné úštepy a hrob č.11: náhrdelník zo sklenených perál, hlinený praslen, bronzový prúžok a úlomok bronzového drôtu. Väčšiu časť nálezov tvoria železné nástroje a zbrane, ostroha, strelky dvoch typov s krídelkami a listovitá, sekery s ostňami. Najpočetnejšie zastúpené boli nože, ojedinelým bol nález železnej pinzety, z ozdôb perly a zlomky bronzových krúžkov. Na dvoch železných zlomkoch boli zistené otlačky látky, pravdepodobne plátna a vlny. Spolu s praslenom dsokumentujú textilnú výrobu. Desať zachovaných nádob je až na dva hrnce zhotovených na kruhu, zdobené sú rytím, vpichmi. Dr.Ľudmila Kraskovská datovala pohrebisko na rozhranie 9. a 10.storočia. Z nálezov sa pristavíme pri náhrdelníkoch z pestrého spektra sklených a pastových perál, ktoré patrili k vzácnym ozdobám. Na náhrdelníku z Malej Písečnej prevládajú guľaté perly, zastúpené sú i zelené kužeľovité perly, dvojkónická perla sivohnedo mramorovaná. Veľkosťou a farebnosťou nápadná perla v strede náhrdelníka je pastová s reliefnou výzdobou, valcovitého tvaru, žltej farby s výčnelkami, na ktorých sú namaľované očká. /Kraskovská 1948,543/.
Všetky tri doposiaľ známe sídliská, ktoré časovo zodpovedajú pohrebisku na Malej Písečnej, sú známe zásluhou Štefana Janšáka. Prvé zistil na vyvýšenine blízo majera Dlhé lúky, kde našiel narušené ohnisko, s uhlíkami a zdobenými slovanskými črepmi /Janšák 1930,14-15/. Ide o súčasť sídliska, ktoré ležalo v západnej časti pieskovej duny s majerom, asi 2km od cesty Kúty-Velké Leváre. Datované je do 9.-10.stroročia. Na Hrúdoch objavil ďalšie rovnako datované sídlisko a posledné určil v roku 1930 na základe nálezu črepov a fragmentu žarnova v polohe Lantov nad mŕtvym ramenom Moravy /Janšák 1930,15/.
I keď boli na viacerých miestach zistené stopy sídlisk, nakoľko nebolo žiadne z nich preskúmané, poznatky o ich živote a spôsobe stavby obydlí získavame z analogických nálezov v Pomoraví. Technika stavby domov závisela od prírodných podmienok, predovšetkým od druhu pôdy. Celkovo sú na Záhorí zastúpené 2 typy - kolová konštrukcia s drevenými stenami a zrubová. Na piesčitých pôdach, aké prevažujú v katastri Moravského Svätého Jána sa používala kolová konštrukcia. Osídlenie sústredené blízo primoravských lúk a úrodných polí poukazuje na roľnícko-pastierský charakter obyvateľstva. Nálezy predmetov dokazujú vysokú úroveň remeselnej výroby. K jej najvyspelejším odvetviam patrila výroba a spracovanie železa, podmienená vysokou potrebou železných nástrojov, náradia a zbraní pre rozvinuté poľnohospodárstvo, remeslá a vojenstvo. Veľkú zručnosť dosahovali Slovania v spracovaní dreva pri stavbe domov, výrobe drobných predmetov dennej spotreby a na miestach chránených vodnými tokmi pri stavbe mostov. Najpočetnejšie je doložené hrnčiarstvo, ktorého produkty sú najčastejšími nálezmi na všetkých lokalitách. O vkuse a estetickom cítení našich predkov dávajú svedectvo ozdobné predmety a šperky. Zbrane z hrobov informujú o prítomnosti vojenských družín.
Pri práci so zemou môže kedykoľvek prísť k novým nálezom. ktoré naše poznanie posunú o kus vpred. Preto je dobré byť oboznámený so stopami, aké po sebe naši predkovia zanechali a napomáhať pri ich záchrane.

Viera Drahošová

Literatúra:
Eisner,J.: Ein Hortfund der älteren Burgwallzeit der Slowakei. Altbohmen und Altmähren 1,1941, s.153-171.
Bartošková,A.: Slovanské depoty železných předmětů v Československu. Studie AÚ ČSAV Brno, Praha 1986, 127.
Bialeková,D.: Dávne slovanské kováčstvo. Bratislava 1981.
Bialeková,D.: Pramene k osídleniu Slovenska v 5.-13.storoší. I. Nitra 1979.
Budinský-K.V.: Výskumy Štátneho archeologického ústavu v Turčianskom Sv. Martine v r.1946 a 1947. Historica Slovaca VI-VII, 1948, s.269-279.
Janšák,Š,: Staré osídlenie Slovenska. Sborník MSS XXIV, 1930,1-66.
Katalog muzea mesta Bratislavy. Bratislava 1933,s.196.
Klanica,Z.: Velkomoravský gombík. Archeologické rozhledy XXII, 1970,421-446.
Kol.autorov: Významné slovanské nálezy na Slovensku. Bratislava 1978,267.
Kraskovská,Ľ.: Skvosty z doby hradištnej na Slovensku. Slávia Antiqua 1948, s.536-550.
Kraskovská,Ľ.: Slovanské pamiatky z Moravského Svätého Jána. Sborník MS 15, 1937, 224-234.
Kraskovská,Ľ.: Slovanské sídliska v Pomoraví. Památky arcgeologické LII, 1961, 477-483.
Kraskovská,Ľ.: Staroslovanské popolnicové pohrebiště na Borovej pri Moravskom Sv. Jáne.
Památky. Pravěk XLIII,1947/48. Praha 1950, s.116-119.
Loubal,A.: Jihozápadní Slovensko v mladší době bronzové. Památky archeologické III. 39, 1933, s.21-23,ob.9-10.
Ondrouch,V.: Nálezy keltských, antických a byzantských mincí na Slovensku. Bratislava 1964, s.135-136.
Paukík,J.: Velatická kultúra na Slovensku. Zprávy Čs.společnosti archeologické pri ČSAV 14, 1972,
Štefanovičová,T.: Osudy dávnych Slovanov. Bratislava 1989.

 

História obce - fotogaléria

 

Počet fotografií: 0

Šipka na začiatokŠipka späť Strana 1/0

Šipka  na začiatokŠipka späť Strana 1/0