Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na spodné menu | Prechod na obsah
Úvod » Spolky a združenia : Poľovníci
Prechod na začiatok stránky

Poľovníci

Poľovný revír Sekule sa nachádza v chovateľskej oblasti Záhorská nížina, podoblasť Gajary M1/2 o výmere 1969,13ha, z toho lesná pôda tvorí 473,23ha, orná pôda 1114,54ha, lúky a pasienky 262,54ha, vodné plochy 27,71ha a iné pozemky 91,11ha, s hlavným chovom srnčej a malej zveri (zajac, bažant, jarabica), pridružený je chov diviačej zveri, prechodne revír navštevuje zver jelenia a danielia. Okrem uvedených druhov tu trvalo žije králik divý, ondatra, bobor, kačica divá, hus divá, liska čierna, bučiak veľký, volavka, bocian biely aj čierny, sluka. Z predátorov je to hlavne líška, jazvec, tchor, kuna, lasica, hranostaj, z pernatých predátorov jastrab veľký, myšiak hôrny, sokol myšiar, haja, sova, kaňa, vrana popolavá, kavka, straka, sojka, v zimných mesiacoch v okolí rieky Moravy možno pozorovať aj orliaka morského.

Prevažná časť revíru je orná pôda, pestujú sa tu obilniny, kukurica, repka olejná, slnečnica, zemiaky. Tieto kultúry v dobe vegetačného obdobia poskytujú zveri dostatočné množstvo potravy a úkryt. Polia sú popretkávané sieťou odvodňovacích kanálov, v ktorých býva spravidla dostatočné množstvo vody na napájanie zveri, ich zarastené okolie drevinami typickými pre túto oblasť tvoria remízky, kde zver nachádza vhodné miesta na kladenie mláďat. Les sa skladá z troch hlavných celkov. Okolo rieky Moravy je les listnatý, ktorý je časťou veľkého komplexu hlboko siahajúceho na územie susednej Moravy a Rakúska. Je veľkou komorou voľne žijúcej zveri. Druhý komplex je les zmiešaný v strede revíru v okolí dediny. Tvoria ho ihličnany ako borovica, listnáče agáta, olše, dubín, briez a ostatných drevín. Tretí komplex sa nachádza v časti Pláňavy, je okrajom lesov rozprestierajúcich sa po celom Záhorí až po Malé Karpaty.

Neoddeliteľnou časťou revíru sú vodné plochy, mŕtve ramená ako Kačenki, Ňemecké jazero, Ribárova jama, Grancová struha, Kameň, Karata, Jami, Ivanúv kút. Malolevársky kanál spája Struhu a Čekre, umelo vytvorené štrkoviská sú na Lúčkach, Mlákach a Oširíde. Tieto početné vodné plochy sú rajom na vode žijúcej zveri. Aj keď je v revíri veľa rušivých aspektov, ako sú diaľnica, železnica, prístupová cesta k hraničnému prechodu do Rakúska, ostatné verejné cestné komunikácie a novovzniknutá cyklistická trasa, ktorá vedie najviac zazverenou časťou revíru po hrádzi, vysokonapäťové vedenie elektrického prúdu pretínajúce súvislý pás lesa pri rieke Morave, je revír uspokojivo zazverený.

Do roku 1947 sekulský revír obhospodaroval konský manažér Jandák so svojím spoločníkom Hromadom. Mali svojich hájnikov, Pavla Jurigu, Jána Vidoviča, Jozefa Pokorného a Štefana Klempu. Po nich to boli majitelia pozemkov Karol Ralbovský, Štefan Hajdin, Ján Tomek, Jozef Tomek, tomáš Škrabák, Michal Kopunič. Výkon poľovníctva bol neoddeliteľnou súčasťou pozemkového vlastníctva. Zmenou zákona o poľovníctve r.1947 sa správnou úpravou poľovníctvo sa stalo z väčšej časti nie právom súkromným, ale súčasťou práva verejného.

Výkon práva poľovníctva novým zákonom nadobudol úplne nový smer. Poľovníctvo je súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva SR. Je súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia. Tieto myšlienky sú uvedené aj v súčasnosti aktualizovanej novele zákona o poľovníctve, rešpektujúcej i iné zákonné zmeny obnovujúce výkon vlastníckeho práva a dominanciu vlastníctva nad užívacím vzťahom. Treba si uvedomiť, že v súčasnosti sú významné aj zmeny postavenia poľovníctva, resp. zveri v prírodnom prostredí narušenom ľudským vplyvom.

Vznik Poľovníckeho združenia Sekule sa datuje r.1947. Pri jeho zrode boli Florián Vávra, poľovný hospodár Mikuláš Zupa, pokladník Anton Lukáček, členovia František Kadera, Michal Sokol, Jozef Pokorný, Jozef Šureček, Martin Salay, Štefan Salay, Michal Hrica, Peter Kubinák, Martin Kubinák, Martin Švec, Jozef Vidovič, Štefan Zajíc, Jozef Švec. Rady poľovníckeho združenia neskôr rozšírili ďalší záujemcovia o túto ušľachtilú činnosť, a to Anton Beňa, Ján Vávra, Ján Škrabák, Martin Sprušanský, Emil Lukáček, Jozef Štermenský, František Gút, Miroslav Mračna, Jozef Kajzer, Ján Májovský, Emil Heštera, Ján Sofka.

Všetci horeuvedení občania okrem Štefana Zajíca sú už zosnulí. So stálou pamiatkou v srdciach na nich spomíname, česť ich navyčísliteľnej práci. Menoslov nie je systematicky složený, madzi nimi sú ďalší členovia organizácie, ktorí rozšírili naše rady skôr než mnohí menovaní, ale sú v našom poľovníckom združení ešte stále aktívne činní. Pre úplnosť zoznamu uvediem i mená občanov, ktorí z rozličných dôvodov opustili naše PZ a to Severín Zemek, Stanislav Palkovič, Jozef Húšek. Peter Carach, Marián Krnáč, Štefan Poláček.

Členovia aktívne činní v našom PZ sú: predseda Radomír Kmoníček, poľovný hospodár Jozef Škrabák, finančný hospodár Alojz Blažek, tajomník ing.Rudilf Šarocký, člen výboru Stanislav Ciprys, predseda dozornej rady František Kopunič. Členovia: Jozef Záhorský, Ján Povalač, Štefan Zemek, Štefan Zajíc ml., Karol Tresta, Jozef Kajser ml., Anton Luka, Jaroslav Klvač, Štefan Markovič, Ján Hajdin, Martin Škrabák, Dušan Vidovič, Peter Štermenský, Radovan Knotek.

Prvoradou náplňou členov PZ bolo a je starostlivosť o zver, cieľavedomým chovom udržať jej počty na kmeňovom stave, všemožným zpôsobom jej zlepšiť životné podmienky najmä budovaním krmovísk (krmovisko tvorí zásyp, krytý hrant, seník, soľník, celkovo máme 30 krmovísk), udržiavaním týchto zariadení v čistom stave, dezinfikáciou okolo nich drániť šíreniu nákazlivých chorôb, zabezpečovať dostatočné množstvo krmiva na zimné prikrmovanie (obrobením vlastného políčka, kosením sena, využívaním darovaného obilného odpadu, nákupom krmovín) celoročne predkladať zveri na vybudovaných soliskách kŕmnu soľ, liečiť zver medikovaným krmivom, vysádzaním topinamburu, rýchlo rastúcich drevín a v neposlednej rade zazverovať revír. Za posledných 20 rokov sme nakúpili a do voľnej prírody vypustili asi 30 zajacov a 1500 bažantov. Celoročnú ochranu drobnej zveri poskytujeme tlmením škodlivej zveri, najmä líšky, ktorá nemá prirodzeného nepriateľa a je nositeľom veľmi nebezpečnej choroby prenosnej i na človeka "besnoty". Snažíme sa poskytnúť celoročnú ochranu zveri proti pytliactvu, čo sa nám celkom nedarí. Moderné pytliactvo spočíva v modernej výbave na lov zveri, ktorá je v mnohých prípadoch zakázaná v poľovníctve používať. Na jeseň a v zimných mesiacoch prikrmujeme zver. Krmivo rozvážame vetrieskou PZ z centrálneho skladu, ktorý máme vybudovaný na Malej mezi.
Selektívny lov zveri najmä raticovej je vykonávaný podľa plánu chovu a lovu tak, že sa lovia slabé, choré, prestárnuté a inak do chovu nesúce jedince podľa platnej vyhlášky. Ulovená zver sa stáva majetkom PZ Sekule. Výbor PZ rozhodne prostredníctvom poľovníckeho hospodára alebo inej poverenej osoby, ako sa bude s ulovenou zverou nakladať (odpredaj diviny na získanie finančných prostriedkov, spotreba diviny PZ na rôzne kultúrne podujatia a rozdelenie diviny členom PZ). Každá vychádzka do revíru je podmienená povolením na poľovačku a zápisom do knihy návštev revíru. V zápise je jedna z koloniek "časť revíru", v ktorej využívame staré, v obci v mnohých prípadoch už zabudnuté názvy jednotlivých častí chotára.

Na lov všetkých druhov poľovnej zveri je potrebný vyhláškou stanovený počet poľovno-upotrebiteľných psov, takže súčasťou činnosti PZ je aj kynológia. Táto činnosť zahŕňa údržbu, výcvik a predvedenie psíka na skúšku poľovnej upotrebiteľnosti a výstavy, ktoré poriada ústredie Slovenského poľovníckeho zväzu. Na skúškach upotrebiteľnosti sa preveruje, či je pes spôsobilý zver vyhľadať, vystaviť, vyduriť, po ulovení násť, priniesť ju, pri raticovej zveri nájdenú oznamovať napríklad štekaním. Na výstavách sa posudzuje exteriér psa. Po splnení prísnych kritérií z práce a exteriéru môže byť pes alebo fena zaradená do chovu. V Sekuliach máme založené dve chocné stanice.
Streleckú zručnosť získavajú poľovníci na rôznych streleckých súťažiach poriadaných ústredím SPZ alebo poľovníckymi združeniami na ich strelniciach. V Sekuliach má táto činnosť starodávnu tradíciu. Zakladateľom prvej strelnice na asfaltové terče v disciplíne trap bol p.Anton Beňa. Sám sa tejto discilíne aktívne venoval. Každý druhý rok poriadame družobné strelecké preteky. Prítomnosť strelnice a tradícia v strelbe na asfaltové terče v Sekuliach prispieva, že meno našej obce je počuť po celom bývalom Západoslovenskom kraji a na južnej Morave prostredníctvom našich výborných strelcov, ako boli páni Jozef Štermenský, Jozef Kajzer a súčasníci Radomír Kmoníček, Jozef Škrabák, Jozef Kajzer ml. Najväčšie úspechy dosiahol p.Jozef Štermenský a p.Radomír Kmoníček, keď si vystrielali titul majster strelby v disciplíne oblúkové strelisko. Pán Jozef Štermenský bol raz majster Západoslovenského kraja v streľbe na oblúkovom strelisku a p.Radomír Kmoníček obsadil tretie miesto na majstrovstvách Slovenska, šieste a desiate miesto na majstrovstvách Československa. Dve desaťročia sa strelci z nášho PZ umiestňujú na majsrovstvách okresu v disciplíne oblúkové strelisku a trap na popredných miestach.
Zárukou v tomto športe sú aj naši novoprijatí poľovníci, ktorých táto činnosť zaujala a myslím, že v blízkej budúcnosti sa ich mená objavia na popredných miestach výsledkovej listiny.
Sekulskí poľovníci sa vo svojej 56-ročnej histórii kolektívneho výkonu práva poľovníctva nikdy v zákone uvádzaným princípom nespreverili. Vyplývalo to z ich povahových - charakterových vlastností, z citovej dispozície odzrkadľujúcej lásku k prírode a napokon aj zo spoločenskej zodpovednosti za zverené hodnoty. Obecný úrad sa mohol vždy na nich spoľahnúť, keď bolo treba pomôcť pri zveľaďovaní a budovaní obce, ako napríklad úprava verejných priestranstiev, budovanie kultúrneho domu, domu smútku a iných brigádnickych akciách. Z kultúrnych aktivít pti slávnostných príležitostiach patrí usporiadanie poľovníckych výstav (posledná veľmi vydarená výstava poľovníchych trofejí bola v r.2000). Každoročne poriada PZ Sekule pre spoluobčanov poľovnícku zábavu s široko-ďaleko chýrnym srnčím gulášom. Táto spravidla vydarená akcia sa usporadúva na poľovníckom zariadení v Mlákach. Toto zariadenie je pýchou PZ Sekule. Máloktorá záujmová organizácia sa môže pochváliť takýmto dielom, ktoré si z vlastných zdrojov a brigádnickou činnosťou poľovníci vybudovali. Na poľovníckej chate sa stretávame na schôdzach a iných podujatiach. Obohacuje verejný život našej obce nielen poľovníckou zábavou, ale aj zábavami iných organizácií, ako sú požiarnici, futbalisti a miestni rybári pri rybárskych pretekoch.
Osobitnou parketou je dodržiavanie pradávnych svätohubertovských poľovníckych tradícií. Pri love raticovej zveri si túto treba uctit posledným zhryzom a zálomkom. Strelca pri prvom úlovku pasovať za lovca konkrétneho druhu zveri. Na spoločných poľovačkách sa správame poľa nepísanej etikety, ktorá sa odovzdáva z generácie na generáciu. Slávnostné nástupy pred a po poľovačke, vyhodnotenie lovu, výrady a výlože zveri. Na záver poľovníckej sezóny za zvuku poľovníckeho halali, signálov a lovu zdar prebieha hlavný hon, po ktorom je posedenie s večerou (takzvaný posledný pohon), kde zhodnotíme výsledky našej činnosti, vyhlásime kráľa poľovačky a vtipným spôsobom v podobe poľovníckeho súdu odsúdime vinníkov, ktorí sa nejakým spôsobom spreneverili nepísanej etikete medzi poľovníkmi. V prípade novoprijatého člena prebieha pasovanie za poľovníka - do radov Slovenského poľovníckeho zväzu.

Ďalšou kultúrnou aktivitou je udržiavanie veľmi vrelých vzťahov v podobe družby medzi PZ Sekule a Mysliveckým združením Zaječí. Družobné vzťahy s obcou z neďalekej južnej Moravy najprv nadviazala základná škola, bývalé ochotnícke divadlo a napokon aj sekulskí poľovníci v r.1971 a držia ju dodnes. Pravidelna sa navštevujeme na všetkých kultúrnych podujatiach poriadaných jednou alebo druhou stranou, rokovaniach výročných členských schôdzí, poľovačkách, odchytoch živej zveri v MZ Zaječí. Od r.1977 každoročne poriadame strelecké preteky o putovný pohár medzi PZ Sekule a MZ Zaječí. Jeden rok strieľame doma a druhý v Zaječí. Naše stretnutia využívame najmä na výmenu skúseností s chovom a starostlivosťou o zver. V osemdesiatych rokoch pri najvyššom úpadku drobnej zveri nám MZ Zaječí na svojom chovnom zariadení odchovalo a za nákladovú cenu v rozmedzí piatich rokov odpredalo na zazverenie nášho revíru jedentisíc bažantov. Na občerstvenie krvi pri chove zajačej zveri darovalo tridsať kusov živých zajacov, ktoré boli následne vypustené do nášho revíru.
Aj keď od r.1993 vznikla hranica medzi SR a ČR, čo sťažilo našu spoločnú družobnú činnosť, sa nám darí družbu na základe priateľských vzťahov upevňovať. Obojstranný záujem o túto činorodú prácu dáva záruku aj do budúcna pokračovať v tejto ušľachtilej činnosti.
Všetky uvedené aktivity vyžadujú veľa voľného času každého poľovníka, formou brigádnickej činnosti odpracujú členovia PZ Sekule a ich rodinní príslušníci bezplatne veľa hodín. Za túto činnosť bola väčšina členov vyznamenaná Čestným uznaním za dlhoročnú činnosť a rozvoj poľovníctva. Traja členovia boli vyznamenaní bronzovou medailou Slovenského poľovníckeho zväzu "Za významné zásluhy a rozvoj poľovníctva na Slovensku", a to p.Karol Tresta, František Kopunič, Jozef Škrabák.

Záverom možno tvrdiť, že Poľovnícke združenie Sekule má svoje svetlé perspektívy aj do budúcna. Zárukou toho je omladina v našich radoch, jej dobrá symbióza so staršou generáciou skúsených poľovníkov, ktorí jej zabezpečili pomerne dobré materiálne podmienky pre Ďalšiu poľovnícku činnosť s cieľom zachovania všetkých súčasných druhov početnej zveri pre ďalšie generácie poľovníkov z občanov obce Sekule.

Jozef Škrabák